Oxidačné čísla a koncovky
Kompletný prehľad koncoviek pre oxidy, hydroxidy, kyseliny aj soli — podľa oxidačného čísla.
Koľkokrát ste zabudli, či je to -itý, alebo -ičitý? Presne na toto je táto stránka — jeden prehľad všetkých koncoviek so skutočnými príkladmi zlúčenín.
Oxidy a hydroxidy (prídavné meno)
Najbežnejšia a najúplnejšia sada — používa sa pri oxidoch (X₂Oᵧ) aj hydroxidoch (M(OH)ₙ).
| Ox. číslo | Koncovka | Príklad |
|---|---|---|
| I | -ný | oxid sodný (Na₂O) |
| II | -natý | oxid vápenatý (CaO), hydroxid vápenatý (Ca(OH)₂) |
| III | -itý | oxid železitý (Fe₂O₃), hydroxid hlinitý (Al(OH)₃) |
| IV | -ičitý | oxid uhličitý (CO₂), oxid siričitý (SO₂) |
| V | -ičný | oxid dusičný (N₂O₅) |
| VI | -ový | oxid sírový (SO₃), oxid chrómový (CrO₃) |
| VII | -istý | oxid chloristý (Cl₂O₇) |
| VIII | -ičelý | oxid osmičelý (OsO₄) |
Kyseliny (prídavné meno, ženský rod)
Kyslíkaté kyseliny majú rovnaký základ koncovky ako oxidy, len v ženskom rode. Bezkyslíkaté kyseliny (H + nekov) majú vždy koncovku -ovodíková, bez ohľadu na oxidačné číslo.
| Ox. číslo | Koncovka | Príklad |
|---|---|---|
| bezkyslíkatá | -ovodíková | kyselina chlorovodíková (HCl), kyselina sírovodíková (H₂S) |
| III | -itá | kyselina dusitá (HNO₂) |
| IV | -ičitá | kyselina uhličitá (H₂CO₃), kyselina siričitá (H₂SO₃) |
| V | -ičná | kyselina dusičná (HNO₃), kyselina fosforečná (H₃PO₄) |
| VI | -ová | kyselina sírová (H₂SO₄) |
| VII | -istá | kyselina chloristá (HClO₄) |
Soli (podstatné meno — anión)
Názov soli sa odvodzuje od kyseliny, z ktorej vznikla — koncovka nahrádza „kyselinu" v podstatnom mene.
| Ox. číslo | Koncovka | Príklad |
|---|---|---|
| bezkyslíkatá | -id | chlorid sodný (NaCl) |
| III | -itan | dusitan sodný (NaNO₂) |
| IV | -ičitan | uhličitan vápenatý (CaCO₃), siričitan sodný (Na₂SO₃) |
| V | -ičnan | dusičnan draselný (KNO₃) |
| VI | -an | síran meďnatý (CuSO₄) |
| VII | -istan | manganistan draselný (KMnO₄), chloristan sodný (NaClO₄) |
Časté otázky
Ako sa zapisuje oxidačné číslo v chemickom názve?
Oxidačné číslo sa v názve nezapisuje číslicou, ale koncovkou prídavného mena — každé oxidačné číslo I až VIII má svoju vlastnú koncovku (ný, natý, itý, ičitý, ičný, ový, istý, ičelý). Rímska číslica v zátvorke za názvom, napr. síran(VI), sa používa len v zjednodušenom (Stockovom) názvosloví.
Prečo má oxidačné číslo osem možných koncoviek?
Prvky v periodickej tabuľke môžu nadobúdať oxidačné čísla od I do VIII (výnimočne aj vyššie pri prechodných kovoch) — systém priraďuje každej hodnote inú koncovku, aby bol názov zlúčeniny jednoznačný bez nutnosti počítať elektróny.
Líšia sa koncovky pri oxidoch, kyselinách a soliach?
Základ koncovky zostáva rovnaký, mení sa len zakončenie podľa slovného druhu: oxidy a hydroxidy majú mužské prídavné meno (-ný, -natý...), kyseliny ženské (-ná, -natá...) a soli podstatné meno (-nan, -natan...).